RÓMSKA PROBLEMATIKA

Organizovala som niekoľko okrúhlych stolov na formulovanie riešení v rómskej agende, ktorá patrí medzi priority nášho regiónu.


Z našich spoločných okrúhlych stolov zameraných na riešenie problémov neprispôsobivých obyvateľov okresu veľmi silno zaznieval hlas  na nutnosť zmeny legislatívy o hazarde, ktorou by mesto Podolínec zrušilo hracie automaty na svojom území a skoncovalo tak s akútnym gamblérstvom obyvateľov neďalekej obci Lomnička. Táto aktivita bola  podporovaná aj duchovne- hlavne modlitbami rímsko-katolíckej komunity v Lomničke. Náš hlas poslanci NR SR schválením poslaneckého návrhu poslankyne Jany Žitňanskej a poslancov  Radoslava Prochádzku a Pavla Hrušovského vypočuli a nakoniec dali ZELENÚ úsiliu obyvateľov mesta  zrušiť v Podolínci hracie automaty. Zákonom 228/2011 Z. z. doplnili zákon 171/2005 o hazardných hrách, ktorý dal od 1.9.2011 obciam  a mestám  šancu vo VZN rozhodnúť o osude hracích automatov na svojom území. Mesto Podolínec sa už dlhodobo snažilo vyriešiť tento akútny problém, ktorý veľmi trápil občanov mesta.

 

Vtedy platná legislatíva  s dvomi zákonmi o obecnom zriadení a zákona o hazardných hrách s rovnakou právnou silou, nedávala možnosť zabráni mestu povoliť hracie automaty. 13. októbra 2011 na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Podolínci po vášnivej diskusii poslanci naplnili dlhodobé očakávanie občanov mesta. K rozhodnutiu poslancov pomohol aj výsledok internetovej ankety, do ktorej sa zapojila  1/3 obyvateľov mesta a povedala svoje nie hracím automatom. Z necelej tisícky respondentov sa v ankete na stránke mesta  vyslovilo až 96 % za ich zrušenie.

 

Moja prednáška na medzinárodnej vedeckej konferencii „ Sociálna práca v multikulturálnom prostredí v odkaze Mons. Viktora Trstenského“, ktorá sa konala 17. februára 2012 na Inštitúte Viktora Trstenského v Starej Ľubovni.

Európske a domáce politiky na integráciu Rómov do spoločnosti

European and domestic policies to integrate Roma into society

zita_uvod

Ing. arch. Zita Pleštinská prednostka Obvodného úradu Stará Ľubovňa,  nám. gen. Štefánika č.1, 064 01  Stará Ľubovňa, mail: prednosta@sl.vs.sk, mobil: 0905 744577

Abstrakt: Tzv. Rómsky problém vôbec nie je taký zložitý, za aký ho chcú mať niektoré ľudsko-právne organizácie. K riešeniu tohto problému nie sú potrebné žiadne exaktné vedy. Tento gordický uhol  treba rázne  rozseknúť  v princípe jednoduchým opatrením : „Treba sa k Rómom začať správať tak , ako k ostatným občanom tohto štátu.“ Myšlienky by mali politici hľadať medzi ľuďmi, ktorí  s problémovými občanmi žijú, dôverne ich poznajú, majú motív i záujem problém riešiť a pomáhať pri hľadaní riešení.

Kľúčové slová: Európska komisia, stratégia, Rómovia, integrácia, oznámenie Komisie, Európsky parlament,

Abstract: The so-called "Roma issue" is not at all as complicated as often suggested by some human-rights organisations. No exact science method is required to solve the problem. This Gordian knot should be vigorously cut by introducing a simple measure: "One needs to start behaving towards Roma people as one does towards other citizens.” Politicians should get inspired by people who are actually living close to the “problematic” citizens, are familiar with them, have both motivation and interest in addressing the issue and assisting in finding solutions.

Keywords: the European Commission, strategy, Roma, integration, Commission communication, the European Parliament,

Európska komisia ( ďalej EK) 5. apríla 2011 vydala oznámenie: „Rámec Európskej únie pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020" (KOM(2011) 173). Všeobecným cieľom stratégie je skoncovať do roku 2020 s vylúčením Rómov.

16. novembra 2011 sa v Európskom parlamente ( ďalej len EP ) v Štrasburgu  diskutovalo o dvoch otázkach so spoločným menovateľom" Rómovia."  Otázku na ústne zodpovedanie: „Situácia Rómov v členských štátoch," predložili poslanci EP Európskej rade v mene skupiny socialistov.  Otázku na ústne zodpovedanie: „Práva Rómov v EÚ - boj proti protirómskym náladám, " predložili  poslanci EP Európskej komisii v mene skupiny liberálov.  Na diskusii zastupovala Európsku radu  Elżbieta Radziszewska, úradujúca predsedníčka Rady (ministerka pre rovnosť príležitostí Poľskej republiky v mene poľského predsedníctva EÚ). Európsku komisiu zastupovala Androulla Vassiliou, komisárka pre vzdelanie , kultúru, mnohojazyčnosť , šport, médiá a mládež.

sabinov

Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, ktorý predložila Komisia v apríli 2011, stanovuje spoločný súbor zásad a cieľov, ktoré treba plniť na vnútroštátnej aj na európskej úrovni.

lomnicka

Rámec vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne stratégie týkajúce sa Rómov s jeho cieľmi. Členské štáty predložili EK v decembri 2011 svoje stratégie rozpracované v  4. základných oblastiach - vzdelávanie, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť a bývanie s cielenými opatreniami a ich financovaním z vnútroštátnych a európskych zdrojov.

Čo nás stojí integrácia Rómov: EK na obdobie 2007 až 2013 vyčlenila pre Slovensko okolo 200 miliónov na projekty zamerané na podporu zamestnanosti a sociálneho začlenenia rómskych komunít. Európsky parlament vyčlenil 5 miliónov v prospech pilotných projektov v oblasti sociálneho začlenenia Rómov, z ktorých môže čerpať aj Slovensko. Napríklad na podporu vzdelávania pre marginalizované rómske komunity je vyčlenených 17 miliónov z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu SR.


V priebehu roku 2012 budú  realizované štyri podporné projekty pripravené ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Projekty si spolu vyžiadajú 93,3 milióna a z väčšej časti budú financované z Európskeho sociálneho fondu.

  • na terénnu sociálnu prácu sa vyčlenilo 30 miliónov na štyri roky a projekt by sa mal dotknúť 250 obcí
  • na komunitné centrá  20 miliónov ,
  • na obecné sociálne podniky približne 400 tisíc
  • na projekt opatrovateľstvo pôjde  42,9 milióna , z toho 22,9 milióna z EFS a zvyšok zo štátneho rozpočtu.

Úrad vlády SR v rámci dotačnej schémy schválil podporu 106 projektov v celkovej sume 753-tisíc €.O podporu požiadalo 289 žiadateľov, ktorí spolu žiadali viac ako 5,1 milióna . Dotácie získali najmä obce a mestá, ktoré ju využijú na podporu vzniku a činnosti komunitných centier, projektovú dokumentáciu, podporu zriaďovania autobusových zastávok pri rómskych osadách a skladov paliva k bytom nižšieho štandardu, ale aj na podporu vzdelávania a výchovy, rozvoj športových aktivít či zriaďovanie rómskych občianskych hliadok. Na Slovensku sa rozdelilo do rómskej problematiky už obrovské množstvo financií. Za posledných 20 rokov išlo do riešenia takzvaného rómskeho problému 700 miliónov A výsledok...?

 

Peniaze z eurofondov rozdeľujú hlavne ministerstvá: práce, školstva, poľnohospodárstva, dopravy, financií a na niektoré programy aj Úrad vlády. Len Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR malo v Európskom sociálnom fonde 1,38 miliardy . Mnoho miliónov išlo do vzdelávacích projektov, ktoré boli zle nastavené a mnohokrát nebol z nich žiaden osoh. Samozrejme sú aj výnimky, a z tých by sme sa mali poučiť.

 

Oznámenie EK pokladá Rómov, že sú svojim pôvodom hendikepovaní a diskriminovaní. Neskúma príčiny, prečo sú pre spoločnosť neprispôsobiví Rómovia  záťažou a ohrozením  a nezaujíma sa o dôvody ich správania a hlavne vedomé zneužívanie  sociálneho systému členského  štátu. Vychádzajúc zo skúseností pri stretnutiach s členmi rómskej komunity v našich staroľubovnianskych rómskych osadách a hlavne v takmer 100 %  rómskej obci Lomnička, môžem povedať, že ciele stanovené v tomto oznámení EK sú reálne nedosiahnuteľné. Oznámenie EK hodnotí potreby Rómov podľa kritérií majority a nie podľa mentality Rómov a  podľa ich skutočného záujmu. Napríklad  Rómom  ku šťastiu stačí  oveľa menej ako nám. Nepotrpia si na bývanie v niekoľkoizbových bytoch  s moderným zariadením.  Na prežitie im stačí jedna izba , televízor, satelit , častokrát byt bez štandardu a hygienických zariadení. Podľa skúseností vidíme, že vybudované bytové domy zo zariadenými bytmi dokážu niektorí členovia tejto komunity za krátky čas zdevastovať na nepoznanie. Materiál EK je   materiálom , ktorý  chce mať z Rómov  európskych občanov  z pohľadu majority. Samotní Rómovia podľa spôsobu života  svoje postavenie a situáciu vidia ináč. Majú inú mentalitu, iný hodnotový systém, iné nároky a potreby. Autori oznámenia tvorili tento rámec bez skúseností a pravdepodobne nepoznajúc  život v rómskej osade.

 

Potrebujeme kvantitatívne údaje o rómskych komunitách, a pomohli by štatistiky na etnickom princípe. Ak nemáme kvantitatívne údaje o rómskych komunitách a ich členoch, potom nemôžeme mať ani dobré rómske programy. Nevieme ich pripraviť, lebo nepoznáme ich adresáta. Nevieme ich implementovať a posúdiť ich úspešnosť, lebo nevieme merať ich reálne dopady. Ak nepoznáme dopady, nemôžeme sa poučiť z chýb a úspechov a zlepšiť kvalitu a efektívnosť ďalších programov.

 

Financie nie sú určujúcim faktorom pre vyriešenie tzv. rómskeho problému. Keby bolo vyčlenených aj niekoľkonásobne viac prostriedkov  z  EÚ  za súčasnej situácii s jestvujúcimi princípmi, prístupmi, za podmienok, ktoré sa už dlhé roky uplatňujú, nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia zlepšila. Pravdepodobne sa dosiahne len doterajší trend  a to je  zhoršovanie stavu.

 

Otázka financií je na druhom, alebo až na treťom mieste. Možno vôbec nie sú potrebné veľké finančné dotácie, stačí správny prístup k riešeniu - racionálny a spravodlivý prístup, nediskriminujúci a nezvýhodňujúci žiadnu časť populácie. Veď sa nejedná o skupinu obyvateľov s fyzickým či mentálnym postihom, ale o relatívne zdravú, fyzicky zdatnú a mladú populáciu, ktorá nepracuje spravidla preto, lebo nemusí. Je v nej obrovský potenciál vytvárať hodnoty ale i obrovský potenciál spotrebovať hodnoty vytvorené pracujúcou časťou  spoločnosti.Ihneď treba začať zapájaním Rómov do práce, nečakať, že sa rôznymi opatreniami zvýši ich zamestnateľnosť. Treba ich zapojiť do činností, ktoré sú schopní vykonávať a vzdelávanie robiť súbežne. Podľa reálneho zvyšovania ich schopností je potrebné  umožniť im prístup ku kvalifikovanejšiemu zamestnaniu.

jakubany

Je však celkom reálne, že zvýšenie kvalifikácie sa  nám ich vzdelávaním aj napriek úsiliu a vysokým nákladom nepodarí dosiahnuť. Po mnohých rokoch snaženia prídeme k poznaniu, že veľká časť z nich je schopná vykonávať len tie najjednoduchšie činnosti a nakoniec sa budú musieť takéto pracovné miesta pre nich aj tak vytvoriť. Treba zvážiť každú korunu vloženú do vzdelávania Rómov. Solidárnosť v sociálnom systéme treba zmeniť na zásluhovosť. Pracovať sa musí oplatiť! Štát musí byť garantom systémových opatrení, pretože má v rukách najväčšie možnosti a nástroje. Samospráva, súkromný sektor,  3.sektor a cirkev môžu byť nápomocné, podporné a doplnkové.

Ak EK  má záujem  riešiť situáciu i potreby jednotlivcov z Rómskej komunity musí vychádzať zo skúseností členských štátov. Rómom  treba  poskytnúť šancu, aby získali príležitosť pracovať a tak si mohli zlepšiť svoje životné podmienky a postavenie v spoločnosti avšak vlastným pričinením. Aby bola stratégia úspešná, európski úradníci  si nemôžu zamieňať pojem neprispôsobenia sa majorite s diskrimináciou minority. Európa potrebuje, aby sa Rómovia integrovali do majoritnej spoločnosti .

Treba však v prvom rade preskúmať, či je vôbec možné vo všetkých prípadoch rovnako Rómov ako etnikum integrovať. Pravdivé hodnotenie situácie na Slovensku

skola_jakubany

by malo byť pre EK dôkazom, že desaťročia trvajúci prístup k riešeniu rómskej problematiky na Slovensku je nesprávny a pre budúce generácie škodlivý.  Potrebujeme na Slovensku prístup zásadne zmeniť, a k tomu by nám mala dať EK zelenú. Praxou vychádzajúcou zo slovenskej  reality  je dokázané, že doterajším spôsobom riešenia rómskeho problému sa požadovaný výsledok v oznámení  EK reálne na Slovensku nedá dosiahnuť. EK by mala pri  hľadaní efektívneho riešenia  vychádzať zo skúseností každého členského štátu  a neprikazovať dosiahnutie nereálnych cieľov.Dodnes nikto nevyčíslil, koľko nás stojí sociálne vylúčenie. Rómska otázka je preto hlavne sociálno- ekonomickým  problémom!

 

Riešenie:

  • Zmeny v sociálnych dávkach- zásluhovosť od aktivity. Kto pracuje mal by  sa mať lepšie ako ten čo nič nerobí! Teraz je to naopak!
  • Zvýšenie dávky  musí byť závislé  aj od aktivity rodiča spejúcej k tomu, aby dieťa dosahovalo dobré študijné výsledky, školskú dochádzku a nemalo neospravedlnené hodiny.
  • Vytvorenie systému predškolských zariadení, aby sa deti naučili  už v ranom veku hygienické návyky a hlavne komunikovať v štátnom jazyku. Presviedčajú ma o tom výsledky napr. v Materskej škole v Jakubanoch alebo v Toporci.
  • VÚC a obce vlastnia majetok, mnohé firmy majú štátne zákazky, preto by ich štát mohol podmieniť, aby niektoré z prác vykonávali aj nekvalifikovaní Rómovia
  • na majetku vo vlastníctve štátu je tiež veľa práce, ktoré si štát nemôže dovoliť zaplatiť - aj tu je vhodná príležitosť zapojiť Rómov, ktorí si takto môžu zaslúžiť sociálne dávky
jakubany2

Rehoľné sestry Terézia,  Jacoba, Pavla a Viktória z Misie školských sestier sv. Františka pracujú v nízkoprahovom  dennom centre pre deti a rodinu v Lomničke
. Sú vybavené veľkou dávkou trpezlivosti pre  sociálne poradenstvo, základné sociálne služby, ošetrovateľskú starostlivosť a organizáciu voľnočasových  aktivít. Mnohovravná je aj práca dobrovoľníkov v pastoračnom centre Rómov  v Čičave, v rómskom duchovno-spoločenskom stredisku v Krížovej Vsi. Džido pani - Živá voda, katolícka rómska gospelová kapela z Krížovej Vsi, vedie mladých ľudí k poznaniu Boha. Bez pomoci dobrovoľníkov  by kapela nedokázala byť  na festivaloch úspešná, zbližovať  ľudí  a vzájomne sa obohacovať. Ľudia,  ktorí sa  vracajúci z výkonu trestu, alkoholici, narkomani nachádzajú svoj domov a dobrovoľnícke srdcia v Inštitúte Krista Veľkňaza  v Žakovciach.  Poznám veľa nadšencov pracujúcich v sociálnej sfére , ktorí sú združení  v lokálnych partnerstvách sociálnej inklúzie. Ich platy ani zďaleka nezodpovedajú ich prínosu pre spoločnosť.  Bez ich terénnej práce by sme nemali podrobne zmapovanú situáciu marginalizovaných skupín obyvateľov a mnohé úspešné projekty, ktoré sa zrealizovali a realizujú.

Dlhšie uvažujeme nad spôsobom, ako by sa dalo pomôcť financovať rehole na Slovensku. V súčasnosti dostáva plat od štátu len provinciálny predstavený konkrétnej rehole. Ostatní členovia reholí pracujú napr. v zdravotníctve,  školstve a pod. a odtiaľ majú plat. Poznám rehoľné sestry, ktoré sú takto zamestnané a po práci sa zadarmo venujú pastoračnej a sociálnej práci v rómskych komunitách. Dokonca na niektorých miestach jedna sestra pracuje v civilnom zamestnaní a stará sa o svoje spolusestry, ktoré sa tak môžu venovať práci s touto komunitou. Bolo by veľmi užitočné, keby tieto sestry mohli mať trvalý príjem od štátu a mohli by tak všetku svoju silu a čas venovať práve práci v tejto komunite. Užitočné by bolo sústrediť a podmieniť takéto financovanie reholí nielen na sociálnu činnosť, ale aj na prácu v rómskych komunitách.

Je potrebné dostať do povedomia status misijného pracovníka, ktorý by na rozdiel od komunitného pracovníka, trvalo býval medzi Rómami a tak im pomáhal.

Jednou z ďalších možností by mohol byť aj  nasledovný spôsob financovania. Rehoľa by mohla dostať určitý finančný príspevok, podľa počtu svojich členov, práve na platy tých, ktorých by mohli zamestnať v špecifikovaných prostrediach.

Pokúsme sa nájsť čo najjednoduchší a najefektívnejší spôsob, aby sa nikto necítil ukrivdený a diskriminovaný. Pokúsme sa ako by sa dalo pomôcť reholiam na Slovensku, aby mohli vykonávať  aktívnu misijnú prácu! Som presvedčená o tom, že práve títo ľudia dokážu veľa urobiť pre lepší život rómskej komunity.

Množstvo projektov je signálom, že mestá, obce aj neziskové organizácie sú aktívne. Zaujímavý bude výsledný efekt a hlavne, či projekty zmenia život obyvateľov obcí a miest a naštartujú riešenie problémov v rómskych komunitách. Určite treba sledovať, čo prinesie vzdelávanie a výchova mladých kováčov v Klenovci, koľko pracovných miest vznikne v práčovni v obci Vrbnica, alebo ako si budú vážiť adresáti finančnej pomoci nové ubytovanie v Žalobíne a v ďalších obciach. Koľko speváckych a tanečných talentov sa nájde pri kultúrno-spoločenských akciách a hlavne koľko z respondentov svoj talent využije na uplatnenie sa na pracovnom trhu.

Držím všetkým ľuďom palce, ktorí sa angažujú v tejto sfére, no dôležitý bude efekt vynaložených prostriedkov!